33.2. Vô Tri (2)
Vedanāaññāṇasutta
(Như trên, ở đây là “vô tri đối với thọ”).
Sāvatthinidānaṁ.
Ekamantaṁ nisinno kho vacchagotto paribbājako bhagavantaṁ etadavoca:
“ko nu kho, bho gotama, hetu, ko paccayo, yānimāni anekavihitāni diṭṭhigatāni loke uppajjanti—
sassato lokoti vā, asassato lokoti vā …pe…
neva hoti na na hoti tathāgato paraṁ maraṇāti vā”ti?
“Vedanāya kho, vaccha, aññāṇā, vedanāsamudaye aññāṇā, vedanānirodhe aññāṇā, vedanānirodhagāminiyā paṭipadāya aññāṇā;
evamimāni anekavihitāni diṭṭhigatāni loke uppajjanti—
sassato lokoti vā, asassato lokoti vā …pe…
neva hoti na na hoti tathāgato paraṁ maraṇāti vāti.
Ayaṁ kho, vaccha, hetu, ayaṁ paccayo, yānimāni anekavihitāni diṭṭhigatāni loke uppajjanti—
sassato lokoti vā, asassato lokoti vā …pe…
neva hoti na na hoti tathāgato paraṁ maraṇāti vā”ti.
Dutiyaṁ.
At Sāvatthī.
Then the wanderer Vacchagotta said to the Buddha:
“What is the cause, worthy Gotama, what is the reason why these various misconceptions arise in the world? That is:
the cosmos is eternal, or not eternal …
after death, a realized one neither still exists nor no longer exists.”
“Vaccha, it is because of not knowing feeling, its origin, its cessation, and the practice that leads to its cessation
that these various misconceptions arise in the world.
This is the cause, this is the reason.”
(Như trên, ở đây là “vô tri đối với thọ”).
Sāvatthinidānaṁ.
Ekamantaṁ nisinno kho vacchagotto paribbājako bhagavantaṁ etadavoca:
“ko nu kho, bho gotama, hetu, ko paccayo, yānimāni anekavihitāni diṭṭhigatāni loke uppajjanti—
sassato lokoti vā, asassato lokoti vā …pe…
neva hoti na na hoti tathāgato paraṁ maraṇāti vā”ti?
“Vedanāya kho, vaccha, aññāṇā, vedanāsamudaye aññāṇā, vedanānirodhe aññāṇā, vedanānirodhagāminiyā paṭipadāya aññāṇā;
evamimāni anekavihitāni diṭṭhigatāni loke uppajjanti—
sassato lokoti vā, asassato lokoti vā …pe…
neva hoti na na hoti tathāgato paraṁ maraṇāti vāti.
Ayaṁ kho, vaccha, hetu, ayaṁ paccayo, yānimāni anekavihitāni diṭṭhigatāni loke uppajjanti—
sassato lokoti vā, asassato lokoti vā …pe…
neva hoti na na hoti tathāgato paraṁ maraṇāti vā”ti.
Dutiyaṁ.